Často kladené otázky ku kotlom na biomasu

Súčasťou žiadosti o vydanie poukážky v prípade kotlov na biomasu je aj čestné vyhlásenie, že nový podporený kotol na biomasu nahradí dovtedy využívaný kotol na tuhé fosílne palivo. Podpísaním čestného vyhlásenia domácnosť akceptuje túto podmienku a garantuje, že ju spĺňa. Čestné vyhlásenia doručí SIEA zhotoviteľ spolu s ostatnými prílohami pri podaní žiadosti o preplatenie poukážky. Preukázať splnenie podmienky môže byť pre domácnosť nevyhnutné napríklad pri kontrole inštalácie zo strany SIEA alebo iných kontrolných inštitúcií. Splnenie podmienky možno preukázať napríklad fotografiou pôvodného starého kotla v mieste inštalácie, dokladom preukazujúcim nákup uhlia v období pred výmenou kotla, fotografiou preukazujúcou zásobou tuhého fosílneho paliva v mieste inštalácie alebo potvrdením o ekologickej likvidácii pôvodného kotla na tuhé fosílne palivo. Je preto vhodné, aby domácnosť takúto dokumentáciu mala a uchovávala ju.

Uvedené obmedzenie je stanovené z dôvodu ochrany ovzdušia pred emisiami znečisťujúcich látok. V správe o stave životného prostredia v roku 2017 sa uvádza, že domácnosti sa podieľajú veľkou mierou na produkcii tuhých znečisťujúcich látok, čo je spôsobené najmä návratom k vykurovaniu drevom. V prípade emisií tuhých znečisťujúcich látok PM10 je podiel domácností na znečisťovaní spomedzi všetkých sektorov 74,8 % a pri PM2,5 je to 86 %. Obmedzenie je uvedené aj priamo v Operačnom programe Kvalita životného prostredia schválenom Európskou komisiou. Je totiž vysoká pravdepodobnosť, že ochrana ovzdušia je v systémoch centralizovaného zásobovania teplom vyššia ako v prípade používania lokálnych zariadení na spaľovanie biomasy, a to najmä z dôvodu prísnejších predpisov a kontroly dodržiavania týchto predpisov.

Spotreba paliva v splyňovacom kotle na drevo sa pohybuje od asi 4 kg/hod. pre kotol s výkonom 18 kW až po 18 kg/hod. pre 80 kW zariadenie vhodné pre veľké rodinné domy. V našich klimatických podmienkach spotrebuje nezateplený rodinný dom s plochou 150 m² v kotle s výkonom 18 až 25 kW za vykurovaciu sezónu asi 12 m³ drevených polien.

Pre štandardný rodinný dom bez zateplenia s celkovou vykurovanou plochou 150 m², v ktorom žije štvorčlenná rodina, je potrebných cca 2 674 m³ zemného plynu, respektíve 22 300 kWh tepla. Z porovnania vyplýva, že pri využití zemného plynu by náklady na vykurovanie ročne dosiahli 1 403 €. Ak by sa na vykurovanie využívala drevná biomasa v splyňovacom kotly, náklady by pri rovnakých podmienkach boli len 675 €.

Spotreba peliet na vykurovaciu sezónu pre bežný nezateplený rodinný dom s rozlohou 150 m² a s predpokladanou spotrebou tepla 80 GJ  sa pohybuje okolo 5 ton.

Výkon kotla musí zodpovedať tepelným stratám objektu a potrebám prípravy teplej vody. Orientačne si požadovaný výkon kotla môžete vypočítať nasledujúcim spôsobom:

1. Vypočítajte koľko kubických metrov má váš dom – plocha v m² x výška priestoru.
2. Túto hodnotu vynásobte
   1. číslom 25 - pri zateplenom dome na juhu Slovenska
   2. číslom 27 - pri zateplenom dome na severe Slovenska
   3. číslom 33 - pri nezateplenom dome 

Výsledok vydeľte 1000 a dostanete orientačný výkon v kW. Tento spôsob výpočtu je čisto orientačný. Presnú hodnotu určí projektant kúrenia a riadi sa ňou aj ďalší postup pri výbere vhodného kotla.

Ak hľadáte ekologický, ekonomicky výhodný zdroj tepla. Ak chcete zdroj s možnosťou automatickej prevádzky – platí pre kotly na pelety a drevnú štiepku. Chcete vymeniť existujúci zdroj na fosílne palivá. Potrebujete vyššiu teplotu vykurovacej vody, napr. pre radiátory.

Nemáte dosť priestoru pre zariadenie a skladovanie paliva. Nemôžete zabezpečiť základnú obsluhu zariadenia, dodávku a dopĺňanie paliva, vynášanie nespálených zvyškov (prípadne likvidáciu popola). Ak je v mieste spotreby navrhnutý nízkoteplotný vykurovací systém (podlahové alebo stenové vykurovanie), prevádzka zdroja zabezpečujúceho vyššiu teplotu by bola zbytočná. Ak je na pozemku k dispozícii prípojka zemného plynu, treba zvážiť, čo je výhodnejšie.

Domácnosti, ktoré chcú podporený kotol na biomasu využívať v novostavbe, potvrdzujú nahradenie kotla na tuhé fosílne palivo čestným vyhlásením. Zároveň musia preukázať, že sa novým kotlom na biomasu nahradí kotol na tuhé fosílne palivo, ktorý bol v projektovej dokumentácii pôvodne navrhnutý. Splnenie požadovanej podmienky sa preukazuje jednou z povinných príloh žiadosti o preplatenie poukážky, a to kópiou právoplatného stavebného povolenia. Ak v stavebnom povolení nie je explicitne uvedené, že pôvodne bol v projekte navrhnutý kotol na spaľovanie tuhého fosílneho paliva, domácnosť v rámci tejto prílohy k stavebnému povoleniu prikladá aj inú technickú dokumentáciu, z ktorej splnenie podmienky jednoznačne vyplýva.

Podmienkou získania podpory na inštaláciu kotla na biomasu v rodinnom dome je, že ním bude nahradený existujúci alebo plánovaný kotol na spaľovanie tuhých fosílnych palív, napríklad uhlia. Inštaláciou kotla na biomasu v rodinnom dome, kde bol doteraz inštalovaný elektrický kotol alebo kotol na zemný plyn, by došlo k zhoršeniu kvality ovzdušia v mieste inštalácie. Podmienka, že nové zariadenie musí nahradiť pôvodné alebo plánované zariadenie na spaľovanie tuhých fosílnych palív sa týka iba kotlov na biomasu, neplatí teda pre ostatné druhy zariadení. Napríklad inštaláciu tepelného čerpadla je možné podporiť aj v prípade, že bol pred tým využívaný elektrický kotol.

Definícia zariadení, ktoré sú oprávnené pre získanie podpory z projektu Zelená domácnostiam, vychádza z Operačného programu Kvalita životného prostredia a zo Všeobecných podmienok. Na základe uvedeného je do zoznamu zariadení možné zaregistrovať len kotol na biomasu. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (smernica o ekodizajne) a v zmysle nariadenia Komisie 2015/1189, ktorým sa táto smernica vykonáva, je kotol na tuhé palivo definovaný ako zariadenie vybavené jedným alebo viacerými zdrojmi tepla poskytujúce teplo pre teplovodné systémy ústredného vykurovania. Zariadenia teda musia byť teplovodné zariadenia. Teplovzdušné krby a krbové kachle túto podmienku nespĺňajú. Ďalšou podmienkou je, že toto zariadenie nesmie mať vyššiu stratu tepla do svojho okolitého prostredia ako 6% menovitého tepelného výkonu. Pre samotné vykonanie registrácie musí kotol na biomasu samozrejme spĺňať aj všetky ostatné požiadavky definované vo Všeobecných podmienkach a Osobitných podmienkach.

Podpora zariadení na využívanie OZE v domácnostiach je financovaná prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia, a to konkrétne cez investičnú prioritu 4.5. Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch. Jedným z cieľov je znižovanie emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Keďže vzhľadom na prijatú dohodu, že biomasa je považovaná za CO2-neutrálne palivo, nie je možné očakávať, že by sa novým kotlom na biomasu, ktorý by nahradil existujúci kotol na biomasu, znížili emisie skleníkových plynov, keďže už v pôvodnom stave boli podľa spoločenskej dohody emisie CO2 nulové.

V rámci projektu Zelená domácnostiam II budú v prípade kotlov na biomasu podporované iba nízkoemisné zariadenia s vyššou energetickou účinnosťou v súlade s požiadavkami navrhovanej smernice o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení a v súlade s nariadením Komisie 2015/1189 z 28. apríla 2015, ktorým sa vykonáva smernica 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn kotlov na tuhé palivo. Tieto podmienky sú uvedené aj v zásadách výberu projektov v kapitola 2.4.2.3 Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

• V prípade kotla na spaľovanie peliet - kotol, horák, zásobník peliet, dopravník peliet;
• V prípade kotla na splyňovanie dreva - kotol, akumulačný zásobník vody / zásobníkový ohrievač vody;
• V prípade kotla na spaľovanie drevnej štiepky - kotol, horák, plniaci dopravník, zásobník paliva, akumulačný zásobník vody / zásobníkový ohrievač vody;
• Komponenty nutné pre prevádzku kotla (napr.:  obehové čerpadlo, expanzná nádoba, ventily, ekvitermická regulácia, riadiaca jednotka, zariadenie na zabezpečenie minimálnej teploty vratnej vody do kotla);
• Montážny materiál potrebný na zapojenie kotla;
• Montážne práce;
• Skúšky a revízie potrebné na uvedenie zariadenia do prevádzky.

• nižší komfort obsluhy v porovnaní s plynovým kotlom, vyššie investičné náklady.
• pri hľadaní najnižšej ceny za palivo (obzvlášť drevné pelety) veľmi kolíše kvalita a výhrevnosť. Nekvalitné palivo sa prejaví vyššou spotrebou a zvýšenou náročnosťou na údržbu.
• pasívny / nízkoenergetický dom, môže mať nižšiu okamžitú potrebu tepla na vykurovanie, ako je dolná hranica regulácie výkonu kotla na biomasu. V takomto prípade je potrebné kombinovať aj kotol na drevné pelety s akumulačnou nádobou, čo môže predražiť investíciu a zvýšiť priestorové nároky.