Rozhovor s generálnym riaditeľom Stredoslovenskej energetiky o aktuálnej situácii

Prečo SSE skončila minulý rok v 11-miliónovej strate? Ako poslanci parlamentu ohrozujú fungovanie dodávateľov energií? Koľko by stála elektrina pre domácnosti v budúcom roku, ak by nebolo memorandum so Slovenskými elektrárňami? Tieto a mnohé ďalšie zaujímavé otázky zodpovedal generálny riaditeľ Stredoslovenskej energetiky Zdeňek Schraml.

V parlamente je niekoľko návrhov zákonov, ktoré upravujú podmienky pre dodávateľov a obchodníkov s energiami. Poslanci okolo Petra Kremského chcú meniť nákupy energií a poslanec Karol Galek z SaS chce do legislatívy dostať povinné zásoby plynu. Ako hodnotíte návrhy poslancov, keďže ste ňou priamo zasiahnutí?

Návrhy dokresľujú celkovú situáciu v energetike, ktorá v súčasnosti nie je dobrá. Dovolím si tvrdiť, že politici vnášajú do energetiky nestabilitu, ktorá sa nám raz vypomstí. Oba návrhy zákonov, ktoré sú pripravované formou poslaneckých návrhov, sú veľmi slabo odôvodnené a nedomyslené, neprešli štandardným pripomienkovacím konaním a diskusiou s odborníkmi z praxe. Dodávateľom energií, v prípade ich schválenia, spôsobia množstvo problémov a v konečnom dôsledku budú pre zákazníkov znamenať zvýšenie cien energií.

Keď sa pozrieme na zákon Karola Galeka o povinných zásobách plynu, v ňom stanovuje mať k určitému dátumu natlačených 20 percent ročnej spotreby plynu v zásobníkoch. Stretli ste sa s poslancami, aby ste im vysvetlili dôsledky?

Táto debata o plyne prebiehala už za bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka aj za tiež bývalého ministra hospodárstva Karla Hirmana. Za ministrovania Karla Hirmana zákon neprešiel, takže sme si mysleli, že sa o ňom už ďalej rokovať nebude. Karol Galek návrh opäť zrecykoval. SSE už v tom čase upozorňovala na všetky nezrovnalosti, ktoré sú s ním spojené, a na to, že návrh nie je dobrý. Predovšetkým prichádza neskoro, a keď pán poslanec píše, že nebude mať vplyv na verejné financie, nie je to pravda. Realita je taká, že v prípade schválenia návrhu sa cena za skladovanie plynu pretransformuje do ceny pre koncového odberateľa. Ďalšia vec je, že cena komodity na trhu klesá a Slovensko už nie je také závislé od Ruska ako v minulosti. LNG k nám prúdi z viacerých smerov. Zároveň vôbec nie je jasné, ako by sa regulovala cena plynu v zásobníkoch, ktoré sú mimochodom v súčasnosti naplnené na 75 %. Rovnako zlý je tento návrh pre spoločnosť Nafta, ktorá skladuje plyn pre mnoho zahraničných firiem. Čo znamená, že do krajiny prichádzajú peniaze za skladovanie. V prípade, že by sa tieto kapacity rezervovali pre povinné skladovanie plynu, Nafta bude mať nižšie príjmy a štát príde o časť dividend.

Keď návrh prešiel prvým čítaním v parlamente, mali sme stretnutie s hospodárskym výborom, na ktorom sme prezentovali všetky naše pripomienky, tie, žiaľ, neboli vôbec vzaté na vedomie. Za seba môžem povedať, že toto stretnutie bolo zinscenované divadlo.

Prečo?

Pretože odborné argumenty, ktoré sme na výbore prezentovali, neboli v návrhu vôbec zohľadnené.

Predkladateľ však potrebu zákona obhajuje so slovami, že môže nastať neočakávaná porucha na európskych LNG termináloch, poprípade sa môžu toky z Ruska zo dňa na deň zastaviť. Nebola by teda toto poistka, ktorá by nám dala istotu, že v zásobníku bude surovina?

Samozrejme, takáto situácia sa môže stať. Prečo sme to však neriešili minulý rok, keď to bolo oveľa pravdepodobnejšie? Jedna náročná zima je už za nami a tá druhá pred nami. Tento zákon však rieši povinné skladovanie plynu až od zimy 2024 – 2025. A takéto situácie vie trh v súčasnej dobe riešiť už oveľa lepšie. Samozrejme, nemôžeme vylúčiť, že by sa niečo mohlo stať. Ale toto opatrenie je neprimerané a prichádza neskoro. Predchádzajúci zákon z dielne ministra hospodárstva bol oveľa dokonalejší a riešil to až do úrovne, ako sa ceny skladovania premietnu do cien pre zákazníkov. Verzia od p. Galeka je zjednodušená, ale politicky možno lepšie uchopiteľná. Príde mi to ako téma pred voľbami, aby boli viditeľní v médiách.

Ako sa bude následne počítať cena zásobníka, bude to v kompetencii regulačného úradu?

V súčasnosti mešká regulátor s oveľa dôležitejšími legislatívami, ktoré mali byť dávno schválené a zavedené do praxe. Do toho všetkého chcú vymýšľať ešte reguláciu zásobníka? Koľko to bude trvať?

Ak zákon prejde, budete sa obracať na prezidentku, aby ho poslala späť do parlamentu na prerokovanie?

Určite áno.

Poslanecká iniciatíva pokračuje návrhom Petra Kremského, ktorý spolu s poslancami zo Sme rodina chce dodávateľom predpísať, aby na začiatku každého mesiaca mali nakontrahovaných 80 percent energií. Je to opäť príklad, že z energetiky sa stal „trhací kalendár“?

Myšlienka sama osebe je scestná. Pred mesiacom regulačný úrad povedal, že na Slovensku nie je konkurencia a my neaktualizujeme naše cenníky podľa aktuálnych spotových cien. Ak nám teraz prikážu nakupovať 80 percent objemov, ako máme tento pokles pretaviť do ceny? To sú protichodné tvrdenia. Je to kompilát nápadov, ktoré tu vznikli v predchádzajúcich mesiacoch. Tento návrh tu už raz bol a v parlamente nezískal podporu. A k nemu sa teraz popripájali ešte ďalšie veci. Tento návrh opäť neprešiel žiadnym štandardným legislatívnym procesom, je to len poslanecký návrh. Boli k tomu zorganizované stretnutia, na ktorých sme sa ako dodávatelia energií snažili diskutovať. Upozorňovali sme na to, že v návrhu je viacero vecí, ktoré majú zásadný dopad na dodávateľov a v konečnom dôsledku ich môžu priviesť k bankrotu.

Pozrime sa na tie popripájané veci, ako ste ich opísali. Zákon chce zmeniť výpočet cien za kompenzácie, ale aj termín, do ktorého sa musí záujemca o regulované či neregulované ceny prihlásiť.

Na jednej strane je to snaha, ako zásadne upraviť kompenzácie pre dodávateľov, avšak bez väčších detailov. Druhá vec je posun obdobia, dokedy sa môže odberateľ rozhodnúť, či chce byť v ďalšom roku v regulovanom alebo neregulovanom segmente. V súčasnosti je možnosť rozhodnúť sa do 31. marca. Návrh je posunúť tento termín až na 30. november.

Momentálne je systém nastavený tak, že zákazník do 31. marca sa musí rozhodnúť, či bude mať regulovaný alebo neregulovaný cenník. Následne obchodník zabezpečuje presné objemy energií. Keď sa termín posunie na koniec novembra, ako budú vyzerať vaše nákupy?

Bude to vyzerať tak, že buď nakúpime málo, alebo veľa. V princípe bude dodávateľ vždy ťahať za kratší koniec. Napríklad, ak bude priemerná cena plynu vychádzať na 70 eur za megawatthodinu, ale aktuálne na trhu bude cena 40 eur za megawatthodinu, logicky si zákazník vyberie nižšiu cenu. Ale v tom období, na konci novembra, už bude mať každý veľký a zodpovedný dodávateľ nakúpenú veľkú časť energií pre regulovaný segment. Ani jedna z veľkých energetík totiž zbytočne nešpekuluje a počas indexačného obdobia nakupuje takmer celé množstvo energií, ktoré sa potom dodávajú regulovaným zákazníkom. Týmto by sa len otvorila cesta pre všetkých pofidérnych dodávateľov, taká Slovakia Energy 2. Keď firma uvidí, že aktuálna cena v novembri je menšia, ako by vychádzala priemerná regulovaná cena, naleje peniaze do kampane, preberie zákazníkov veľkým a zodpovedným dodávateľom, ktorí automaticky prídu o zákazníkov a vyrobia stratu. Lenže v prípade, že sa situácia otočí a cena vystrelí hore, takáto firma sa zbalí a odíde z trhu. A opäť sa zopakuje situácia z konca roka 2021 s inštitútom dodávateľa poslednej inštancie – (DPI)

Znova si to odnesú len zodpovedné a veľké energetické spoločnosti, v ktorých má štát väčšinový podiel. A to sa odrazí aj na výške dividend, ktoré štát od týchto spoločností dostáva. V podstate takýto návrh priamo znehodnocuje majetok štátu. To chceme pripustiť?

Ale keď sa na zákon pozrieme z opačnej strany, z pohľadu zákazníka, ten k 31. marcu, keď sa prihlasuje o regulované ceny, ešte nevie, koľko bude platiť budúci rok za elektrinu. Indexové obdobie prebieha následne počas roka. Keď sa termín posunie na koniec novembra, odberateľ bude vedieť, s akou faktúrou môže rátať budúci rok.

Áno, odberateľ v tom čase nevie, aká bude regulovaná cena pre nasledujúci rok. Ale nemôžete predsa s niekým podpísať zmluvu a o deväť mesiacov sa dozvedieť, že on vlastne nechce to, čo v zmluve podpísal. To však neznamená, že podpíše bianko šek a následne bude musieť zaplatiť niečo, čo si ako dodávateľ vymyslíme. Máme tu predsa regulačný úrad, ktorý určí, aká môže byť maximálna cena. Môže to naozaj veľmi zle vypáliť a roztočiť kolotoč, počas ktorého môže veľa zákazníkov odísť do neregulovaného segmentu a dodávateľom tak vznikne miliónová škoda. Po páde Slovakia Energy situáciu zachraňovali veľké energetiky a SSE následne skončila svoje hospodárenie so stratou.

A keď zákazník odíde a zaplatí škodu?

To je vyvážený vzťah. V prípade, že spôsobí škodu, mal by znášať následky. Rovnako je to napríklad aj u mobilných operátorov.

Viackrát tu už padla téma Slovakia Energy a ako Stredoslovenská energetika zachránila takmer 50-tisíc odberateľov energií cez systém dodávok poslednej inštancie. Počas minulého roka ste však regulátorovi podali žiadosť na odchod z tejto služby DPI. Je jedným z dôvodov neochota štátu kompenzovať vám straty, ktoré vám pri tomto vznikli?

Cenová regulácia sa robí tak, že má pokryť oprávnené náklady a primeraný zisk. Naša reálna strata pri dodávke poslednej inštancie bola viac ako 18 miliónov eur. Je to rozdiel sumy, za ktorú sme museli pre odberateľov v DPI nakupovať a následne dodávať, a sumy, ktorú sme od nich mohli dostať. To sú peniaze, ktoré sme museli reálne zaplatiť, stratili sme ich a snažíme sa získať ich späť.

Vlani ste skončili v strate cez 11 miliónov eur, akú veľkú čiastku z toho tvorí dodávka poslednej inštancie?

Za minulý rok to bolo až 14 miliónov eur čisto zo zachraňovania odberateľov, ktorí spadli do DPI.

Po Slovakia Energy zostalo vo vašom portfóliu už spomínaných takmer 50-tisíc zákazníkov. Zostali s vami, ale po troch mesiacoch prešli k inému dodávateľovi?

V SSE ostalo okolo 40-tisíc odberných miest, čiže veľká väčšina.

Túto situáciu opísal bývalý minister hospodárstva Richard Sulík v roku 2021. Ten to komentoval so slovami, že zákazníci po skrachovaných dodávateľoch vám akoby padli do lona a že strata nie je stratou. Prečo máte stratu, keď Sulík hovoril, že je to pre vás v podstate príležitosť?

Maximálny zisk, ktorý si dodávateľ môže podľa regulátora uplatniť do vzorca na výpočet maximálnej ceny, sú tri eurá na MWh za rok. Priemerná spotreba domácností je do troch megawatthodín ročne. Povolený zisk na jedno odberné miesto je teda maximálne deväť eur za rok. Teraz si zoberte, že nám zostalo 40-tisíc odberných miest, pre ktoré sme nemali nakúpenú elektrinu a museli sme ju nakupovať za iné ceny, ako sme ju dodávali. A vďaka tomu sme vyrobili 14-miliónovú stratu. Reálne by u nás musel zákazník ostať niekoľko desiatok rokov, aby sa nám táto strata vrátila. A to hovoríme len o vyrovnaní straty, nie o zisku pre nás. Takže určite žiadny zodpovedný manažér nemôže hovoriť, že títo zákazníci sú pre nás zlaté vajce a dostali sme ich do daru.

Neplánujete preto súdne kroky či žaloby?

Uplatnenie nároku voči štátnemu orgánu má svoje postupy. My ich už podnikáme, aby sme vo finále mohli podať aj žalobu na štát.

Nebola chyba, keď SSE v roku 2014 vstupovala do systému poslednej inštancie?

SSE si uvedomuje svoju celospoločenskú zodpovednosť, a preto bolo prirodzené, že sme sa do výberového konania na dodávateľa DPI prihlásili. Nikto však neočakával, že dôjde ku krachu takého veľkého dodávateľa, ako bola Slovakia Energy. V minulosti išlo v prípade DPI len o pár kusov odberných miest. A tiež je pravda, že na problémy inštitútu DPI sme upozorňovali už v minulosti. A tie problémy, ktoré sa neriešili, nás teraz dobehli.

Aké zmeny by mali nastať, aby dodávateľom nehrozila strata? Regulačný úrad v minulosti hovoril o možnosti vzniku fondu na ochranu odberateľov energií. Do fondu by v dobrých časoch prispievali všetci dodávatelia energií. V prípade potreby by sa z neho kompenzovali prípadné straty a zvýšené náklady. Preklenul by takýto fond straty vznikajúce pri zachraňovaní zákazníkov?

Regulátor s takouto myšlienkou prišiel, ale neskôr sa jej už nevenovala pozornosť. Úrad vlani upravil vyhlášku aj v časti o inštitúte dodávky poslednej inštancie a trochu zmiernil dopady na dodávateľov. Vyhláška však rieši len aktuálne obdobie a nerieši problém, ktorý nastal v minulosti priamo po krachu Slovakia Energy.

Ale sú teda momentálne na stole možnosti, ktoré by zmiernili dosahy krachu dodávateľov?

Dnes žiadne nie sú. Možností bolo v minulosti viacej, ale nikdy neboli schválené.

Keď SSE podala žiadosť na vystúpenie zo systému dodávok poslednej inštancie, tak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vyhlásil výzvu na nového dodávateľa pre stredné Slovensko. V prvej výzve sa nikto neprihlásil. Opakovaná výzva trvá do 15. júna. Vyzerá to tak, že ani do nej sa nikto neprihlási. Čiže asi počítate s tým, že v službe budete ešte pokračovať.

Pokiaľ regulátor nerozhodne, že nám odoberie povolenie, tak máme stále povinnosť vystupovať ako DPI. Je pravda, že v rámci prvej výzvy sa nikto neprihlásil, momentálne beží druhá. Uvidíme, či sa niektorý z dodávateľov do tejto výzvy prihlási. Myslím si, že pokiaľ inštitút DPI bude legislatívne upravený tak ako dnes, nikto sa ani nikdy neprihlási.

Minulý rok bol poznačený zdražovaním energií na trhu. Hovorilo sa, že domácnosti sa majú pripraviť na veľké zdražovanie. Nakoniec však vláda vyčlenila 1,7 miliardy eur na dotovanie cien plynu pre domácnosti. Ako vy vnímate nárast cien plynu na tento rok len o 15 percent? Na jednej strane to bolo spravodlivé, že každému sa pomohlo rovnakým dielom, ale nie každá domácnosti potrebuje takúto štedrú pomoc.

Myslím si, že štát sa musí v čase krízovej situácie o svojich občanov postarať. Ale asi by sme sa všetci zhodli na tom, že táto starostlivosť by mala byť adresná a presne cielená. Žiaľ, v čase, keď sa tieto rozhodnutia prijímali, bol už problém vymyslieť adresnejšie riešenie. Druhá a určite veľmi podstatná časť tohto problému sú energetické úspory. Chýbala tu akákoľvek kampaň, ktorá by nejakým spôsobom edukovala verejnosť a ukazovala možnosti, ako môžu pri energiách šetriť. Toto je z nášho pohľadu premrhaná príležitosť.

Pár týždňov už máme novú vládu pod vedením Ľudovíta Ódora. Tá má za úlohu pripravovať štátny rozpočet na budúci rok. Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že súčasný spôsob ochrany domácností pred dôsledkami energetickej krízy je pre štát veľmi nákladný a dlhodobo neudržateľný. Chce preto vyhodnotiť možnosti adresnejšej kompenzácie. Vy s tým súhlasíte?

Myslím, že áno, a celé by to malo byť previazané so šetrením energiami. A zároveň by kompenzácie mali byť adresné a presne cielené. Vzhľadom na stav našich verejných financií to však nebude jednoduché. A tiež preto, že Európska únia už avizuje, že veľké dotácie na pokrytie energetickej krízy by sa mali skončiť už v tomto roku.

Obchodníci s energiami už nakupujú plyn pre domácnosti, ktorý im budú dodávať v roku 2024. Čas na to máte určený od októbra 2022 až do septembra 2023. A z priemeru ceny sa vyráta cena pre koncových zákazníkov. Koľko momentálne stojí komodita?

Momentálne je cena pre ročný produkt niekde pod 50 eurami za megawatthodinu. Je to výrazne menej ako vlani, ale stále je to dvojnásobok ceny spred krízy. A stále platí, že nakupujme od októbra minulého roka, keď boli ceny na úrovni 120 € za MWh. Takže keď sa vypočíta aritmetický priemer za celé toto obdobie, cena plynu bude ešte stále dosť vysoká.

Máte analýzy o tom, ako by sa mohli meniť ceny plynu na trhoch a kde by v septembri mohli skončiť?

Cenu na trhu ovplyvňuje veľké množstvo faktorov. Je to dodávka LNG, počasie, infraštruktúra, ako sa bude správať priemysel. Takže je to skutočne veľmi náročné predpovedať. Fakt je, že už máme za sebou 2/3 obdobia, v ktorom sa nakupuje, takže ten dopad nasledujúcich mesiacov je už limitovaný. Určite môžem povedať, že to neklesne na úrovne spred krízy, ale na druhej strane ceny určite neprekročia úroveň z októbra 2022.

Situácia pri elektrine je však špecifická. Vláde sa podarilo vyrokovať dodatok k memorandu so Slovenskými elektrárňami. To hovorí, že lacná elektrina pre domácnosti bude až do roku 2027 a meniť sa bude len minimálne. Je to výhodná ponuka?

Nie štát sa postaral o lacnú elektrinu, ale akcionári Slovenských elektrární. Štát zatlačil na Slovenské elektrárne, ale tí, ktorí sa museli vzdať svojich výnosov, boli akcionári. Privátni akcionári sa vzdali budúcich výnosov a navyše podľa mojich informácií museli doniesť vlastné peniaze, aby mohla pokračovať výstavba Mochoviec 4. Enel a EPH priniesli z vlastných zdrojov do Slovenských elektrární spolu skoro miliardu eur. Je to unikátna operácia v rámci Európy, keďže na to pristali aj privátni akcionári Slovenských elektrární.

Nemôže to však predsa domácnosti po roku 2027 dobehnúť? Nasledujúce roky budú mať síce lacnú elektrinu, ale môže sa stať, že po uplynutí memoranda zažijú nárast?

Rok 2027, do začiatku ktorého by mala byť cena pre domácnosti zastropovaná, je ešte ďaleko. Umelá cenová úroveň zákazníkov nemotivuje, aby sa správali zodpovedne. Odberateľ by mal vedieť, že niekedy v budúcnosti bude tie trhové ceny platiť a mal by sa podľa toho zariadiť. My z pohľadu Stredoslovenskej energetiky čakáme, kedy sa táto dohoda medzi štátom a Slovenskými elektrárňami pretaví do reality. Zatiaľ stále nemáme potvrdené, že elektrinu za túto zastropovanú cenu dostaneme. Momentálne je schválené len VHZ, ktoré hovorí, že nám agent (SPP) túto elektrinu dodá, ale zatiaľ to ani nie je za tú zvýhodnenú cenu, ale za cenu podľa cenovej vyhlášky. A to len na rok 2024. Čo je dôležité povedať, je, že od 1. októbra tohto roku začne plynúť indexačné obdobie pre rok 2025, pretože aj v elektrine upravil regulátor vyhlášku, tak ako to je pri plyne. To znamená, že od 1. 10. tohto roka by sme mali začať nakupovať elektrinu pre rok 2025. A dovtedy potrebujeme vedieť, či máme rátať s elektrinou podľa memoranda aj pre to ďalšie ročné obdobie alebo nie.

Prvého desiaty je deň po voľbách.

Pre súčasnú vládu je to ťažká úloha, aby túto situáciu dovtedy vyriešila. Dúfame, že to nebude listom ministra hospodárstva, ktorým nám v roku 2021 oznámil, že pre regulovaný segment nemáme nakupovať. Toto nie je štandardná komunikácia so záväzným charakterom. A my sme boli dotlačení do situácie, v ktorej sme sa museli spoľahnúť na to, že to vláda vyrieši. V prípade, že by sa memorandum pre rok 2024 nedohodlo, cena za megawatthodinu by vychádzala okolo 140 eur. Teraz je to 61 eur za MWh. Každopádne potrebujeme vedieť, čo sa bude diať a ako sa máme zariadiť. Ide už aj o rok 2025, nielen o rok 2024.

Štát sa však najmä postaral o domácnosti. Podľa regulačného úradu majú neregulovaní zákazníci vyššie účty za energie ako v okolitých krajinách. Úrad pokračuje so slovami, že dodávatelia ani nezohľadňujú poklesy cien energií na trhoch vo svojich cenníkoch. Ako SSE reagovala na pokles cien energií a menili ste kvôli nim cenníky?

Táto analýza nie je hodná regulátora. Regulátor má vystupovať ako ten, kto ovláda celú problematiku energetiky a vie, o čom to je, a na základe toho robí zmysluplné rozhodnutia.

SSE má cenníky, ktoré máme zverejnené. Regulované, ktoré musíme podľa legislatívy zverejňovať, a máme cenníky pre neregulovaný segment, ktoré uplatňujeme pre menších firemných zákazníkov. Pre všetkých ostatných zákazníkov je zmluvná cena výsledkom dohody, ktorá je individuálna a neopiera sa o žiadny cenník. Cenníky, ktoré ÚRSO analyzovalo, sa týkajú asi piatich percent spotreby nášho portfólia. Predpokladám, že u ostatných dodávateľov je to podobné. Na základe analýzy a poznania trhu by sme očakávali, že regulátor vie, ako to funguje, a vo všeobecnosti sa nebude pozerať len na takúto úzku skupinu. Väčšina nášho portfólia z pohľadu objemu má s nami individuálne dohody podľa toho, čo ten daný zákazník preferuje. A my sa im snažíme ponúknuť taký produkt, ktorý čo najviac vyhovuje jeho potrebám. V minulosti mali zákazníci fixné ceny na 2- až 3-ročné obdobie. V súčasnosti sa situácia mení. Zákazníci preferujú kratšiu fixáciu, čo však prináša riziká. Ale je v našom spoločnom záujme hľadať riešenia, ktoré vyhovujú obom stranám.

Ak nám chce niekto dávať povinnosť meniť cenníky, tak všetci dodávatelia k tomu budú pristupovať rovnako a zákazník si nebude mať z čoho vybrať. Pretože všetci budú ponúkať to isté. Príkladom, keď príliš časté zasahovanie do trhu môže spôsobiť škodu, je presne minulý rok. Vlani sa posúvalo indexové obdobie na výpočet regulovaných cien energií pre zraniteľných podnikateľov na august a september a zhodou okolností boli vtedy ceny najvyššie.

Keď s vami zákazník podpíše zmluvu, vy mu energiu zabezpečíte podpisom alebo ju nakupujete počas roka po tranžiach?

Závisí to od toho, ako je podpísaná zmluva. To znamená, že nakupujeme v čase, keď si zákazník záväzne objedná dané množstvo energie. Tie zmluvy môžu hovoriť o rôznych mechanizmoch nákupu energie. V princípe nakupujeme tak, aby nám nevznikali cenové riziká.

Prebiehajú nákupy energií na budúci rok alebo zákazníci čakajú na koniec roka, keď by mohli komodity ešte klesnúť nižšie?

Zákazníci si v súčasnosti zvykli oveľa viac sledovať vývoj cien. V podstate do minulého týždňa ceny klesali a určite už veľa zákazníkov realizuje nákupy vopred. Ale tiež nemôžeme paušalizovať a povedať, že všetci už majú nakúpené. Je to rôznorodé a je fakt že zákazníci sa viac naučili sledovať ceny a rozkladať riziká.

A je teraz väčší záujem o spotové ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako počas minulého roka?

Určite áno. Ale treba byť opatrný. Tento rok si vedia všetci spätne vyhodnotiť, že keby mali spotové ceny od začiatku roka, tak by s veľkou pravdepodobnosťou ušetrili. Ale to sa môže veľmi ľahko otočiť. Spotová cena nie je všeliek. V čase poklesu ceny je to dobré riešenie. Ale veľmi podobná situácia sa opakovala počas covidu. Spotové ceny boli nízke, zákazníci si ich vybrali pre rok 2021 a potom sa situácia otočila. S týmto treba narábať veľmi opatrne a riziko si treba rozkladať.