Pestovanie banánov na studenom Islande? Je to naozaj tak, Aktuality, Médiá, Stredoslovenská energetika

Pestovanie banánov na studenom Islande? Je to naozaj tak

28. 12. 2022

Island si spájame predovšetkým s ľadovcami, gejzírmi a sopkami. Iba málokto by veril, že v tejto krajine, kde je deväť mesiacov v roku zima, dokážu úspešne pestovať exotické ovocie. Ostrov v severnom Atlantiku, na ktorom sa priemerná teplota v júli pohybuje okolo 12 °C, je však naozaj jedným z najväčších pestovateľov banánov v Európe. 

Tento takmer neuveriteľný fakt má pomerne jednoduché vysvetlenie – na Islande sa vo veľkom využíva geotermálna energia. Svoje príbytky vďaka nej domáci vykurujú už približne 100 rokov, nuž a od nich bol už len krôčik k nápadu s vykurovaním obrovských skleníkov.

Pestovanie banánov

Prvé banány dozreli pred vyše 80 rokmi

Na tomto ostrove ide o pomerne lacný a efektívny zdroj energie, a tak sa tieto plány preniesli aj do reality. Prvé banánovníky zarodili v roku 1941 a počas ďalších rokov vyrástla neďaleko hlavného mesta Reykjavík skleníková banánová plantáž. Na prvý pohľad sa v ničom nelíšila od skleníkov, v ktorých sa pestovali „bežné“ plodiny. Naplno však ukázala, aký potenciál v sebe geotermálna energia ukrýva. 

Exotické ovocie, pre ktoré sú typické vyššie nároky na teplo a svetlo, sa tu na predaj pestovalo v čoraz väčšom množstve približne ďalších 15 rokov. Vďaka clám na dovoz potravín boli banány konkurencieschopné a bežne ich bolo dostať v obchodoch. Potom sa však obmedzenia na dovoz uvoľnili a ich pestovanie už sa nedokázalo cenou vyrovnať lacným banánom z dovozu. Tie  v 60. rokoch islandské plody z pultov úplne vytlačili.   

V pestovaní pokračuje univerzita

Tento zaujímavý projekt sa však celkom neskončil. Záštitu nad pestovaním banánov prevzala Islandská poľnohospodárska univerzita, úroda však už nie je určená na predaj. Univerzita ročne dopestuje asi 500 až 2 000 kg banánov, ktoré rozdáva zamestnancom a študentom. 

Ide pritom o špecifický kmeň banánov, ktorý je už desiatky rokov úplne izolovaný od okolitého sveta, a teda sa právom považuje za raritný. Dokonca sa mu vyhýbajú choroby, ktoré bežne trápia banánovníkové plantáže po celom svete. Skleník aj dnes láka turistov, ktorí sa môžu na vlastné oči pozrieť, ako sa darí osem metrov vysokým rastlinám, a ochutnať sladké banány, ktoré tu prirodzene dozrievajú.

Dozrievajú dlhšie

Zaujímavé je, že rokmi sa banánovníkom zmenil rastový cyklus. Kým v prirodzene teplom podnebí cesta k zrelým plodom zväčša trvá 9 až 12 mesiacov, na Islande je to 18 až 30 mesiacov. Banánovník pritom zarodí len raz a cyklus sa začína odznova. Prvenstvo Španielska ako európskeho producenta zatiaľ nie je ohrozené – hoci Kanárske ostrovy, na ktorých banány pestujú, majú bližšie k Afrike ako k Európe. 

Banány pritom nie sú jedinou exotickou plodinou, na Islande sa dnes úspešne pestuje aj avokádo, mango či ananás. V krajine je veľa neosídlených oblastí, kde sa pod zemou ukrývajú veľké energetické zásoby a počet skleníkov a kupol, ktoré využívajú teplo z geotermálnej energie, stále rastie. Okrem poľnohospodárstva majú Islanďania aj ďalšie odvážne plány. Projekt Aladin má napríklad návštevníkom navodiť pocit tropického raja v inak zamrznutej krajine.

Pestovanie banánov a geotermálna energia

A čo geotermálna energia u nás?

Na Slovensku sa podľa ministerstva životného prostredia nachádza 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi. Ich využívanie na spôsob Islandu u nás komplikovali vysoké finančné náklady, je však možné, že v budúcnosti sa situácia zmení. „Popri iných projektoch sa diskutuje aj o prvých geotermálnych elektrárňach na území Slovenska,“ hovorí riaditeľ sekcie Nákup a manažment portfólia SSE Roman Zelník. Aj naďalej však pôjde skôr o okrajový zdroj energie.

Čo sa týka zelených elektrární, na Slovensku zatiaľ dominujú tie vodné, mix však bude zrejme v priebehu niekoľkých rokov pestrejší. „Okrem možnej výstavby prvých väčších veterných parkov majú povoľovacie orgány na stole aj projekt doposiaľ najväčšej fotovoltickej elektrárne v krajine. Iný projekt zameraný na výrobu takzvaného zeleného vodíka zas počíta s výrobou elektriny z biomasy,“ upresňuje Roman Zelník.

Zato domácnosti jednoznačne uprednostňujú získavanie slnečnej energie. Namontovaním fotovoltických panelov si dokážu vyrábať svoju vlastnú elektrickú energiu, ktorú vďaka virtuálnej batérii môžu míňať aj v čase, keď slnko už nesvieti. Na ohrievanie vody zas možno využiť solárne kolektory. Rozmýšľate nad takýmto vylepšením svojho domova aj vy? Vďaka dotáciám od štátu v rámci programu Obnov dom alebo Zelená domácnostiam môžete výrazne ušetriť. S výberom tej správnej technológie na mieru, s administratívnymi náležitosťami aj komplexným technickým riešením vám radi pomôžu odborníci v SSE. 

VIAC O FOTOVOLTICKÝCH PANELOCH

Prihláste sa na odber noviniek do e-mailovej schránky
Najaktuálnejšie dianie priamo vo vašej e-mailovej schránke
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracúvaním osobných údajov.