• Prejsť na

Kto a čo určuje cenu elektriny? Aké faktory ovplyvňujú cenu energií?

Cena elektriny pre koncových zákazníkov z radov domácností v roku 2018 nepatrne stúpla. Dôvodom je rast ceny tejto komodity na burze a ďalšie vedľajšie faktory. Elektrina v priemere oproti roku 2017 zdražela o necelé tri percentá, nárast ceny plynu u niekoľkých dodávateľov na trhu sa pohybuje medzi 2 - 3 %. Koncová cena za teplo stúpla v priemere o 1 %.

Kto a čo určuje cenu energií?

Konečná cena elektriny, plynu a prípadne tepla je na faktúrach súčtom viacerých položiek, kde cena komodity je len určitou časťou tejto sumy.

Celková platba za elektrinu nesmeruje iba vášmu dodávateľovi. Ten ovplyvňuje len cenu za dodávku elektriny, ktorá tvorí z celkovej ceny približne len 1/3. Pozrite sa, z akých zložiek sa skladá cena elektriny, ktorú platíte vo svojej faktúre. Podrobné informácie nám poskytli špecialisti na tvorbu ceny zo Stredoslovenskej energetiky.

 zložky ceny elektriny

Tak, ako bolo spomenuté vyššie, vplyv komodity (jej ceny) na celkovú cenu elektriny, ktorú zákazník platí vo svojich faktúrach je zhruba tretinový. Medziročne (2017/2018) cena komodity, ktorá vstupuje do cenových vzorcov narástla o cca 20%. Čo teda reprezentovalo tento rast?

Ceny elektriny vznikajú na trhu na základe ponuky a dopytu. Tento trh s elektrinou je prepojený, takže sa elektrina stala komoditou, ktorá môže "cestovať" po celej Európe. To isté, čo o elektrine a cenách elektriny, platí pre väčšinu iných komodít a tovaru, ako sú automobily, televízory, atď. Teda tovar, ktorý je možné exportovať, ale aj importovať. Elektrina sa v rámci liberalizácie obchodu v Európskej únii stala bežným tovarom.

Slovensko je súčasťou tohto prepojeného trhu a preto ceny elektriny nemôžu byť odlišné od cien v susedných krajinách. Nemecko, ako najväčšia ekonomika EÚ, je lídrom v energetike a má svoj dlhodobý plán prechodu k čistej energii (tzv. Energiewende). Ich cieľom je znížiť podiel vysokoemisných zdrojov vo výrobe elektrickej energie a nahradiť ich obnoviteľnými zdrojmi. To malo za následok postupné odstavovanie a ukončovanie prevádzky starých atómových a uhoľných elektrární. Tieto ambiciózne plány však nejde realizovať z roka na rok a tak aj napriek rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov zohrávajú kľúčovú úlohu na spoločnom trhu tradičné výrobné zdroje, ktoré využívajú uhlie, či plyn. Akonáhle v niektorej krajine dôjde k plánovanej, či neplánovanej odstávke takéhoto zdroja, obchodníci sa okamžite snažia pokryť tieto výpadky nákupom komodity nielen na domácom, ale aj na zahraničných trhoch. Rastúci dopyt so sebou automaticky prináša nárast cien.

Už na jeseň 2016 došlo k takejto, z pohľadu trhu, významnej udalosti. Vo Francúzsku muselo byť vzhľadom na nezrovnalosti v dokumentácií súčastí dodávaných do atómových elektrární odstavených 20 z 58 reaktorov. Pre krajinu, ktorá sa až na 80% spolieha práve na produkciu elektriny z jadra to bol pred nadchádzajúcou zimou výrazný problém, ktorý museli obchodníci dokúpiť práve na okolitých trhoch a to predovšetkým v Nemecku, či Veľkej Británii.

To už dala o sebe vedieť aj príroda a pridala obchodníkom ďalšie vrásky na čele, keďže Európu v prvých mesiacoch roku 2017 sužovali extrémne mrazy a tak nárast spotreby bol badateľný v podstate vo všetkých krajinách. K slovu sa tak dostali hlavne uhoľné a plynové zdroje, s ktorými sa v dlhodobom horizonte už takmer nepočítalo. Zvýšený dopyt po elektrine, tak zároveň zvýšil dopyt po dodávkach čierneho uhlia,  zemného plynu a následne aj po emisných povolenkách, čiže akejsi formy dane za to, že producenti využívajú práve tieto vysokoemisné výrobné zdroje. V medziročnom porovnaní tento významný rast dopytu po elektrine na trhu priniesol na Slovensku cenový nárast od takmer 10 €/MWh a ako sa ukázalo v priebehu ďalších mesiacov, nedosiahli sme ani z ďaleka vrchol.

Studená zima ani nasledujúca jar so sebou nepriniesli dostatok zrážok a hladiny veľkých vodných nádrží a európskych tokov, predovšetkým Dunaja, boli pred letnou sezónou hlboko pod dlhodobými priemermi. Extrémne horúčavy na juhovýchode Európy priniesli ďalší významný nárast spotreby, ktorý mal v konečnom dôsledku oveľa vyšší vplyv na ceny na Slovensku, ako spomínané problémy vo Francúzsku. Táto situácia pretrvala až do neskorej jesene a nedostatok elektriny na Balkáne sa obchodníci snažili za každú cenu pokryť už v tom čase na opäť prebytkovom západoeurópskom trhu.

Cezhraničné vedenia však majú svoje fyzikálne hranice a tak za každý voľný megawatt prenosovej kapacity boli ochotní zaplatiť vysoké čiastky. Kým v roku 2016 bol priemerný náklad na prenos elektriny z Českej republiky na Slovensko na organizovanom trhu OKTE na úrovni 0,32 €/MWh, v roku 2017 to obchodníkov stálo takmer 4,50 €/MWh. Čiže kým v Nemecku, či v Česku už ceny ku koncu roka stagnovali, ceny na Slovensku ďalej rástli a na konci roka sa kontrakt na dodávku elektriny na rok 2018 obchodoval na pražskej burze PXE na úrovni 43 €/MWh a v priebehu roka tak vzrástol až o 12 €.

Základné zhrnutie príčin rastu ceny elektriny na veľkoobchodných trhoch za posledné obdobie, ktoré prispeli k nárastu integrovanej ceny elektriny aj pre domácností pre rok 2018 nám poskytli pracovníci sekcie Nákup a manažment portfólia v Stredoslovenskej energetike, a.s.

 

 

>Viac aktualít

Prihláste sa na odber noviniek do e-mailovej schránky
Najaktuálnejšie dianie priamo vo vašej e-mailovej schránke
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracúvaním osobných údajov.